utorok, 16. decembra 2014

O cviklovom "skorokoláči"


Teraz vám idem niečo povedať. O koláčoch, o čom inom...O poriadnych, sladkých koláčoch. Pretože také majú koláče byť. Z poriadnych plnotučných surovín, z kvalitných vajec, z múky...dekadentné, tak trocha hriešne, tak trocha zakázané. Také, pri ktorých jedení máte chvíľami pocit, že robíte niečo zlé, čo vás ale zároveň teší a dáva vám to taký ten šteklivo-dobrodružný pocit. Také majú byť koláče.

V poslednej dobe je všade naokolo viac takých tých „skorokoláčov“, ktoré sú zdravé, a z ktorých jednoducho ten dekadentný pocit nevydolujete, ani keby ste sa do trojuholníka poskladali.  Nechápte ma zle. Ja si vážim všetkých šikovných ľudí, ktorí prichádzajú s týmito zdravými nápadmi. Veľmi. Ale...ale koláče to nie sú. A ja to viem, pretože sa nimi kŕmim. Pretože iné koláče moje telo príliš nechce. Pretože má asi veľa dobrodružstva z iných zdrojov a tak mu takéto koláčovanie asi nechýba. Asi...

A mne je z toho trocha smutno. Pretože by som sa najradšej niekde v kúte kaviarne tajne napchávala napríklad perníkovým cheesecake-om a zajedala ním sladký pocit viny.  

Laktózová intolerancia sa ešte nejako „prešťať“ dala, ale prehlbujúca sa precitlivenosť na lepok v kombinácii s chronickým zápalom hrubého čreva už príliš nie. A tak som teraz chtiac-nechtiac na tej „zdravej“ strane. Na tej „skorokoláčovej“. Lebo koláčová to teda nikdy nebude....

Viete, aké strašne ťažké je navodiť si taký dekadentný pocit s niečím zdravým?! Veľmi! Ale niekedy sa k tomu dá aspoň trocha priblížiť. Napríklad takým cviklovým "skorokoláčom". Takýmto:


Recept je z polovičnej dávky, na taký menší a vyšší plech (objem asi rovnaký, ako klasická tortová forma).  Koláč sa príliš nedvihne a má takú pudingovú konzistenciu. Ale aj tak je super :).

230g červenej repy
2 vajcia
2 prezreté banány (treba rozmačkať/rozmixovať)
2čl citrónovej šťavy
4 PL javorového sirupu (prípadne medu)
1PL kokosového oleja
½ hrnčeka kakaa (čistého)
2čl škorice
2čl perníkového korenia
1čl vanilkového extraktu
1čl sódy bikarbóny


Cviklu si uvaríme dopredu (pokojne aj deň vopred) a spravíme z nej pyré. Ja už to teraz robím tak, že si jej naraz povarím a pomixujem viac a dám do mrazáku.

Všetky suroviny zmiešame dokopy a cesto vylejeme na plech. Strčíme do rúry vyhriatej na 200 stupňov a pečieme, kým nie je koláč na vrchu „pružný“ a lesklý (cez pol hodinku).

Ja zvyknem nechať koláč vychladnúť, potom ho nakrájam na malé kúsky, pobalím samostatne do papiera na pečenie, dám do uzatvárateľnej nádoby a šupnem do chladničky.  Neviem vám povedať, ako dlho vydrží, pretože je u nás vždy do 2 dní zjedený.

Budem rada, ak tento koláč urobí niekomu radosť, ak niekomu pomôže. Upečte, zjedzte, tešte sa z neho. Ale pokiaľ môžete, zoberte niekoho, s kým vám je dobre a choďte na nejaký poriadny, tučný koláč, po ktorom sa budete cítiť tak trocha previnilo. A užite si ho aj za mňa.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára