streda, 24. decembra 2014

Vianočná torta. Nahá, prosím pekne.



Páčia sa mi tie "naked cakes". Také neupratané, prirodzené...a už ma akosi omrzeli jedlé ozdoby a modelovacie hmoty (nie, že by ma niekedy nejak výnimočne fascinovali). Papier, nožničky, trocha šikovnosti a torta ako vyšitá. A pritom jednoduchá. A silno efektná!!!

Taký naked cake môže byť krivý, môže byť nepravideľný...jednoducho sa mu prepáči hocičo!

Torty robím radšej do malej formy, páčia sa mi užšie a vyššie. Toto cesto je tak akurát na takú menšiu a vyššiu tortu, ktorá sa dá pekne rozrezať na tri časti. V podstate je to dvojnásobná dávka cesta, z ktorého robím čokoládové cupcakes (aka najlepšie cesto na svete). 

Cesto:
230g masla (izbová teplota)
400g kryštálového cukru (prípadne trstinového)
4 vajíčka
260g polohrubej múky
140 g čistého kakaa
1 čl sódy bikarbóny
1 čl kypriaceho prášku
1/2 čl soli
300ml mlieka
1 pl vanilkového extraktu


Rúru si zapneme na 180 stupňov. Maslo vyšľaháme s cukrom a po jednom pridávame vajcia.  V miske si zmiešame všetky suché suroviny (múka, kakao, sóda bikarbóna, kypriaci prášok, soľ) a do mlieka pridáme extrakt. Striedavo pridávame sypkú a tekutú časť, po každom pridaní premiešame. 

Formu na tortu vytrieme maslom a nalejeme cesto. Párkrát otrieskame (s citom) naplnenú formu o linku (alebo iný pevný povrch), aby sme sa zbavili bubliniek a šupneme ju do rúry. Pečieme, kým nie je koláč na vrchu pekne vypuklý a pružný.

Necháme celkom vychladnúť, vrch dorovnáme (nemusí byť úplne) a odrezanú časť švacneme do misky na horšie časy (alebo na ozdobu). Koláč prerežeme na tri približne rovnaké časti. Korpus si môžete pokojne nachystať vopred (deň-dva). Stačí, keď ho zabalíte do sáčika a necháte niekde bokom alebo ho dáte do uzatvárateľnej misky a...necháte niekde bokom...

Krém:
250g mascarpone
40g práškového cukru
40g čistého kakaa
230ml šľahačkovej smotany (najlepšie 40%)

Mascarpone vymiešame s cukrom a kakaom, prilejeme smotanu a vyšľaháme do pekne držiaceho krému.

Vrchnú (dorovnanú) časť korpusu dáme na spodok taniera (rovnejšou časťou dole). Na korpus napatleme približne polovičku krému. Nezarovnávajte, nebabrite sa s tým. Pekne abstraktne to tam nehádžte, trocha upatlite a hotovo! Na krém položíme ďalší horpus a znova napatleme krém. Na vrch dáme najspodnejšiu časť (tú, ktorá sa piekla na dne formy, čiže je krásne rovná) a poprášime práškovým cukrom. Na vrch môžete dať pokojne aj ovocie, prípadne čokoládové hoblinky. Deokorovanie už nechám na vás. Vybláznite sa! Aby vám z tých sviatkov náhodou nepreplo.

Šťastné a veselé...a tak ďalej...












utorok, 16. decembra 2014

O cviklovom "skorokoláči"


Teraz vám idem niečo povedať. O koláčoch, o čom inom...O poriadnych, sladkých koláčoch. Pretože také majú koláče byť. Z poriadnych plnotučných surovín, z kvalitných vajec, z múky...dekadentné, tak trocha hriešne, tak trocha zakázané. Také, pri ktorých jedení máte chvíľami pocit, že robíte niečo zlé, čo vás ale zároveň teší a dáva vám to taký ten šteklivo-dobrodružný pocit. Také majú byť koláče.

V poslednej dobe je všade naokolo viac takých tých „skorokoláčov“, ktoré sú zdravé, a z ktorých jednoducho ten dekadentný pocit nevydolujete, ani keby ste sa do trojuholníka poskladali.  Nechápte ma zle. Ja si vážim všetkých šikovných ľudí, ktorí prichádzajú s týmito zdravými nápadmi. Veľmi. Ale...ale koláče to nie sú. A ja to viem, pretože sa nimi kŕmim. Pretože iné koláče moje telo príliš nechce. Pretože má asi veľa dobrodružstva z iných zdrojov a tak mu takéto koláčovanie asi nechýba. Asi...

A mne je z toho trocha smutno. Pretože by som sa najradšej niekde v kúte kaviarne tajne napchávala napríklad perníkovým cheesecake-om a zajedala ním sladký pocit viny.  

Laktózová intolerancia sa ešte nejako „prešťať“ dala, ale prehlbujúca sa precitlivenosť na lepok v kombinácii s chronickým zápalom hrubého čreva už príliš nie. A tak som teraz chtiac-nechtiac na tej „zdravej“ strane. Na tej „skorokoláčovej“. Lebo koláčová to teda nikdy nebude....

Viete, aké strašne ťažké je navodiť si taký dekadentný pocit s niečím zdravým?! Veľmi! Ale niekedy sa k tomu dá aspoň trocha priblížiť. Napríklad takým cviklovým "skorokoláčom". Takýmto:


Recept je z polovičnej dávky, na taký menší a vyšší plech (objem asi rovnaký, ako klasická tortová forma).  Koláč sa príliš nedvihne a má takú pudingovú konzistenciu. Ale aj tak je super :).

230g červenej repy
2 vajcia
2 prezreté banány (treba rozmačkať/rozmixovať)
2čl citrónovej šťavy
4 PL javorového sirupu (prípadne medu)
1PL kokosového oleja
½ hrnčeka kakaa (čistého)
2čl škorice
2čl perníkového korenia
1čl vanilkového extraktu
1čl sódy bikarbóny


Cviklu si uvaríme dopredu (pokojne aj deň vopred) a spravíme z nej pyré. Ja už to teraz robím tak, že si jej naraz povarím a pomixujem viac a dám do mrazáku.

Všetky suroviny zmiešame dokopy a cesto vylejeme na plech. Strčíme do rúry vyhriatej na 200 stupňov a pečieme, kým nie je koláč na vrchu „pružný“ a lesklý (cez pol hodinku).

Ja zvyknem nechať koláč vychladnúť, potom ho nakrájam na malé kúsky, pobalím samostatne do papiera na pečenie, dám do uzatvárateľnej nádoby a šupnem do chladničky.  Neviem vám povedať, ako dlho vydrží, pretože je u nás vždy do 2 dní zjedený.

Budem rada, ak tento koláč urobí niekomu radosť, ak niekomu pomôže. Upečte, zjedzte, tešte sa z neho. Ale pokiaľ môžete, zoberte niekoho, s kým vám je dobre a choďte na nejaký poriadny, tučný koláč, po ktorom sa budete cítiť tak trocha previnilo. A užite si ho aj za mňa.