štvrtok, 17. júla 2014

O priemyselnej špionáži v Londýne



Tak som sa po pár rokoch znova vybrala do Londýna. Motať sa, stratiť sa a ochutnávať. Ostatne ako vždy (a všade)...

Podobne ako minulé leto v Prahe som chcela ochutnať pár koláčikov a konečne okúsiť nejaké tie známe „značkové“ cupcakes.  Popravde...okúsila som cupcakes z dvoch cukrární a rozhodla som sa, že mi stačí. To ma však nezastavilo od ochutnávania iných koláčikov!

The Hummingbird Bakery je relatívne slávna sieť pekární, ktoré sa špecializujú na cupcakes. Moje nároky a očakávania sú veľké a tak som čakala čarovné miesto plné šarmantných zamestnancov a ešte šarmantnejších koláčikov. Cukráreň  v Spitalfields (na ulici s úžasným názvom Frying Pan Alley) pôsobila tak trocha chladne a priemyselne – ako biznis bez srdca. Žiaden červený koberec, žiadne ovácie, žiadna vanilka rozvoniavajúca na kilometre...a tak sme si kúpili Red Velvet, Black Forest a Chocolate Cupcake a upaľovali preč.  Po ceste cez trh na nás celkom neplánovane vyskočili cupcakes od Lola´s Cupcakes.  Ich stánok našťastie ponúkal aj „minies“ (pri pohľade na ďalšie veľké cupcakes sa mi totiž upchávali cievy) a tak sme zobrali dva – Peanut Butter a Coconut.  Hoci išlo len o stánok na tržnici, pôsobil osobnejšie, „teplejšie“ ako Hummingbirds.

Motajúc sa po okolí i neokolí sme objavili park s múzeom venovaným histórii „interiérového dizajnu“ v Anglicku.  Čarovné miesto, čo vám poviem. Ešte čarovnejšia čitáreň a pokojný malý park. A práve v tomto parku sme začali ochutnávať. Prvé išli malé „Lola cupcakes“ – jeden kokosový a jeden s arašidovým maslom. Tí, ktorí ma aspoň trocha poznajú vedia, že zasa až tak veľmi nie som „na sladké“ (výnimkou je len priemyselná špionáž, gastroturizmus, a výnimočne pekné koláče, ktoré jednoducho ochutnať musím).  A tak pre mňa bolo jedenie koláčikov tak trocha boj. Najmä preto, že boli príšerne sladké a ešte príšernejšie maslové.  Práškový cukor luxusne škrípal pod zubami, maslo sa roztápalo v ústach...no mňam. Nechápte ma zle, koláčiky boli dobré, ale stačila polovička z každého.  

Ten s arašidovým maslom bol o niečo lepší (asi preto, že nahradil časť masla v premaslovenom kréme). Cesto v oboch bolo fajn, jemné, ale nič prevratné.

A keďže sme masochistky, rozhodli sme sa, že dáme jeden aj od Hummingbirds. Čokoládový s čokoládovým krémom a čokoládovými ozdobami. Aj ten bol fajn, ale žiadne odpadávačky sa nekonali. Cesto bolo na môj vkus trocha suchšie a krém zasa príliš krémový a sladký.  Nechcem byť príliš veľký narcis, ale moje koláčiky mi chutia viac. Klasické americké cupcakes sú síce riadne maslové a riadne sladké, ale moje „menej-cievy-upchávajúce“  sú mi sympatickejšie (aj keď sa, samozrejme, nejdem porovnávať s reťazcami s dlhoročnými skúsenosťami).

Keďže sme boli dostatočne presladené a tú kopu masla sme predýchavali ešte ďalšie dve hodiny, posledné dva cupcakes nám zostali na raňajky. A keďže boli cez noc v chladničke, nejdem písať o ich čerstvosti a vláčnosti/suchosti cesta. To by bolo totiž strašne nefér. A tak len o chutiach. Konečne som ochutnala Red Velvet...moment, na ktorý som sa silno tešila. Cesto bolo fajn (aj napriek chladničkovému procesu), krém bol na môj vkus zasa príliš sladký a práškový cukor v ňom príliš pieskový. Pravdepodobne ide aj o zvyk, keďže robím cream cheese na Red Velvet inak, ako sa píše v receptoch. Ja doň okrem „cheesu“, pridávam aj tvaroh a nechávam ho menej sladký, aby vytvoril pekný kontrast s koláčikom. Koláčik bol, samozrejme, aj tak dobrý, pre moje chuťové buky však znova prisladký.  Black Forest je čokoládový cupcake plnený višňovým džemom zdobený krémom, džemom a čokoládovými ostružlinkami. Tento bol chuťovo veľmi dobrý, o niečo ľahší než tie ostatné (pravdepodobne vďaka tým višniam) a bol z mojich tohtoročných londýnskych cupcakes aj posledný.

Počas nasledujúcich dní padlo za obeť ešte niekoľko koláčikov a tartov, osobne som bola najuchvátenejšia z „L´eto Caffé“ . A asi ešte dlho budem. A všetkým vám tam silno odporúčam ísť, keď sa objavíte v Londýne! Ich „kaviarničky“ majú priveľmi veľa superlatívov, nejdem vás nimi nudiť.
Tu som si objednala malinový tart a cheesecake zo zeleného čaju.

Raspberry Tart mal neskutočne jemný základ, ktorý bol zdobený šľahačkou a malinami. Jednoduché, efektné, neskutočne chutné. Žiadne prehnané sladenie, žiadna ťažká maslová chuť! Koláčik ako sa patrí. Na „čajový“ koláčik som sa tešila neskutočne. Zelený čaj milujem a o Matcha prášku som sa toho načítala už celkom dosť (a raz hádam nájdem aj odvahu niečo s ním napiecť).  Klasický cheesecakový základ zo sušienok,  syrovo-čajový krém, zdobenie z čerstvého ovocia. Tá chuť sa asi ani opísať nedá. Trochu sladká, trochu trpká...neskutočná! Určite lepšia, než som čakala (a to som, klasicky, čakala veľa). Na rozdiel od „sugar stavu“ po cupcakes sa po týchto koláčikoch nič také nedostavilo.  Pekne som si odkráčala spokojná, s tak akurát plným bruškom, šťastná a vďačná. A tak som si, v podstate, odkráčala aj zo samotného Londýna...

Klikajte na linky, obkukajte cukrárne a keď bude príležitosť, určite vyskúšajte J

Nezabudnite na Facebooku omrknúť fotky z tohto dobrodružstva a podeliť sa o vaše letné koláčové zážitky!