pondelok, 19. novembra 2012

Príspevok tak trocha o ničom...a určite nie o pečení...alebo...




...pravdou je, že v posledných dňoch som toho naozaj moc nenapiekla. ALE! mám niekoľko vkusných výhovoriek. Prvou je, samozrejme, práca...ešte že ju mám a môžem sa na ňu vyhovoriť. Ale aby som príliš nezavádzala, práve vďaka práci som tak trochu piekla. Na Halloween. Pusinkových duchov a kostičky z maslového cesta s citrónovou kôrou. K tomu som ešte spravila pár čokoládových nápisov s pepermintovým olejom, z mrazáku vytiahla jahodové želé a bolo. Ako to dopadlo sa môžete pozrieť TU

Ďalšou výhovorkou je môj chabý imunitný systém. Veru, príliš sa v poslednej dobe nekamarátime a keďže sa s ním snažím bojovať, bojuje späť tým, že mi bráni pri výkone náročnejších činností. Ale nebojte sa, pracujem na finálnom útoku. Teraz by som mu mala byť tak trošička vďačná, pretože som si kvôli nemu musela vziať dovolenku a zostať na lôžku...a vďaka lôžku som sa konečne dopracovala aspoň k minimálnemu písaniu. Jíííhááá!

Výhovorkou číslo tri je môj nový projekt. Už chvíľu som rozmýšľala, čo so sebou, "žrali ma mrle" (ako moja babka zvykne vravievať), mala som silnú potrebu písať, no nevedela som čo. Zároveň som stále pokukovala po všakovakých kreatívnych nápadoch na pečenie a zdobenie, sledovala videá...a včera to prišlo, samé od seba. Sedela som za notebookom a zrazu začala písať. Ako to už býva, keď začnem písať takto sama od seba, nikdy poriadne neviem, čo z toho bude a kam to smeruje. Sama sa čudujem, ako moje prsty trieskajú do klávesnice a vždy ma veľmi baví sledovať, ako sa príbeh pod mojimi prstami vyvíja bez môjho vedomia. Potom prišiel záplav eufórie, cielené a vedomé úpravy, plánovanie. Skvelý pocit z tohto projektu je o to väčší, že spája tri moje obľúbené činnosti: písanie, pečenie a učenie. Už teraz som zvedavá, ako sa to celé bude vyvíjať a či sa vôbec dopracujem tam, kam chcem. Isté je, že mám pred sebou veľmi dlhú a náročnú cestu. O čo presne ide zatiaľ neprezradím, ale budem vás priebežne informovať a možno sem-tam na Facebook hodím nejakú tu indíciu. Takže keď budete doma nešťastní a zronení hromžiť, prečo nepečiem a nepíšem, predstavte si, ako sedím za počítačom, robím výskum, skúšam, fotím...a hádam sa raz všetci spoločne dočkáme výsledku.



Aby som úplne nezavádzala, nejaké tie pokusy o pečenie boli aj počas tohto bláznivého dvojmesačného obdobia. Napríklad počas víkendu, keď mal môj imunitný systém svetlú chvíľku, som sa pokúšala o bezlepkové vegánske brownies. Čo si budeme hovoriť...brownies to veru neboli. Ale chutilo to zaujímavo. Tak trocha ako také tie krovkové lízanky...tie karamelové...ibaže čokoládové  A tak trochu sa to naťahovalo ako karamel.Vinu som, samozrejme, hádzala na internet, pretože som nenašla žiadny konkrétny recept, takže som si ho pospájala z niekoľkých rôznych receptov. Nevyplatilo sa. A že prečo mi vôbec napadlo robiť niečo bezlepkové a vegánske? Bezlepkové preto, pretože som sa už dlhšie chystala vyskúšať pečenie s mandľovou múkou. Vyskúšala, chvíľu si dám pokoj. A vegánske preto, že momentálne žijem bez mliečnych výrobkov (áno, má to niečo spoločné s tým škaredým imunitným systémom) a tak momentálne skúšam  rôzne recepty. Nutno podotknúť, že som bola od mliečnych výrobkov závislá, takže môj súčasný jedálničiek vyzerá trocha nudne a fádne. 

Keďže sa nezadržateľne blíži moja štvrťstoročnica, čaká ma (a aj vás) niekoľko pečených projektov. Neviem síce, kedy sa dopracujem k ich spísaniu a uverejneniu, nejaké však pribudnú. A potom budú sviatky, počas ktorých je pečenie nevyhnutnosťou, takže vás tak trocha pustím do našej vianočnej kuchyne a ukážem vám, ako to u nás vyzerá (minimálne čo sa pečenia týka).

PS: ešte doma momentálne varíme pivo...teda, tatino ho varí...a nie tak celkom varí...ale máme domáce pivo, to je podstatné!