pondelok, 19. novembra 2012

Príspevok tak trocha o ničom...a určite nie o pečení...alebo...




...pravdou je, že v posledných dňoch som toho naozaj moc nenapiekla. ALE! mám niekoľko vkusných výhovoriek. Prvou je, samozrejme, práca...ešte že ju mám a môžem sa na ňu vyhovoriť. Ale aby som príliš nezavádzala, práve vďaka práci som tak trochu piekla. Na Halloween. Pusinkových duchov a kostičky z maslového cesta s citrónovou kôrou. K tomu som ešte spravila pár čokoládových nápisov s pepermintovým olejom, z mrazáku vytiahla jahodové želé a bolo. Ako to dopadlo sa môžete pozrieť TU

Ďalšou výhovorkou je môj chabý imunitný systém. Veru, príliš sa v poslednej dobe nekamarátime a keďže sa s ním snažím bojovať, bojuje späť tým, že mi bráni pri výkone náročnejších činností. Ale nebojte sa, pracujem na finálnom útoku. Teraz by som mu mala byť tak trošička vďačná, pretože som si kvôli nemu musela vziať dovolenku a zostať na lôžku...a vďaka lôžku som sa konečne dopracovala aspoň k minimálnemu písaniu. Jíííhááá!

Výhovorkou číslo tri je môj nový projekt. Už chvíľu som rozmýšľala, čo so sebou, "žrali ma mrle" (ako moja babka zvykne vravievať), mala som silnú potrebu písať, no nevedela som čo. Zároveň som stále pokukovala po všakovakých kreatívnych nápadoch na pečenie a zdobenie, sledovala videá...a včera to prišlo, samé od seba. Sedela som za notebookom a zrazu začala písať. Ako to už býva, keď začnem písať takto sama od seba, nikdy poriadne neviem, čo z toho bude a kam to smeruje. Sama sa čudujem, ako moje prsty trieskajú do klávesnice a vždy ma veľmi baví sledovať, ako sa príbeh pod mojimi prstami vyvíja bez môjho vedomia. Potom prišiel záplav eufórie, cielené a vedomé úpravy, plánovanie. Skvelý pocit z tohto projektu je o to väčší, že spája tri moje obľúbené činnosti: písanie, pečenie a učenie. Už teraz som zvedavá, ako sa to celé bude vyvíjať a či sa vôbec dopracujem tam, kam chcem. Isté je, že mám pred sebou veľmi dlhú a náročnú cestu. O čo presne ide zatiaľ neprezradím, ale budem vás priebežne informovať a možno sem-tam na Facebook hodím nejakú tu indíciu. Takže keď budete doma nešťastní a zronení hromžiť, prečo nepečiem a nepíšem, predstavte si, ako sedím za počítačom, robím výskum, skúšam, fotím...a hádam sa raz všetci spoločne dočkáme výsledku.



Aby som úplne nezavádzala, nejaké tie pokusy o pečenie boli aj počas tohto bláznivého dvojmesačného obdobia. Napríklad počas víkendu, keď mal môj imunitný systém svetlú chvíľku, som sa pokúšala o bezlepkové vegánske brownies. Čo si budeme hovoriť...brownies to veru neboli. Ale chutilo to zaujímavo. Tak trocha ako také tie krovkové lízanky...tie karamelové...ibaže čokoládové  A tak trochu sa to naťahovalo ako karamel.Vinu som, samozrejme, hádzala na internet, pretože som nenašla žiadny konkrétny recept, takže som si ho pospájala z niekoľkých rôznych receptov. Nevyplatilo sa. A že prečo mi vôbec napadlo robiť niečo bezlepkové a vegánske? Bezlepkové preto, pretože som sa už dlhšie chystala vyskúšať pečenie s mandľovou múkou. Vyskúšala, chvíľu si dám pokoj. A vegánske preto, že momentálne žijem bez mliečnych výrobkov (áno, má to niečo spoločné s tým škaredým imunitným systémom) a tak momentálne skúšam  rôzne recepty. Nutno podotknúť, že som bola od mliečnych výrobkov závislá, takže môj súčasný jedálničiek vyzerá trocha nudne a fádne. 

Keďže sa nezadržateľne blíži moja štvrťstoročnica, čaká ma (a aj vás) niekoľko pečených projektov. Neviem síce, kedy sa dopracujem k ich spísaniu a uverejneniu, nejaké však pribudnú. A potom budú sviatky, počas ktorých je pečenie nevyhnutnosťou, takže vás tak trocha pustím do našej vianočnej kuchyne a ukážem vám, ako to u nás vyzerá (minimálne čo sa pečenia týka).

PS: ešte doma momentálne varíme pivo...teda, tatino ho varí...a nie tak celkom varí...ale máme domáce pivo, to je podstatné!


nedeľa, 23. septembra 2012

Jesenné cupcakes


Jeseň je tu a s ňou aj jabĺčková úroda. Bolo by hriechom nezneužiť toto čarovné ovocie na prípravu cupcakes!


Tieto cupcakes sú pomerne jednoduché a na pohľad obyčajné, skrývajú však v sebe jabĺčkové prekvapenie. Klasické vanilkové cupcakes som naplnila jablkovým kompótom a napokon ozdobila medovo-škoricovým krémom.

Na jablkový kompót potrebujeme približne pol kila jabĺk, ktoré očistíme a pokrájame na malé kúsky. Jabĺčka dáme do kastrólika, zasypeme troma polievkovými lyžicami hnedého cukru, kávovou lyžičkou škorice, troškou zázvoru (približne pol kávovej lyžičky) a premiešame. Pridáme polievkovú lyžicu citrónovej šťavy a dusíme približne 20 minút, až pokým jabĺčka nezmäknú a zmes sa nám nezačne podobať na hustejšiu kašu.

Kým nám jabĺčka pomaly chladnú, upečieme si vanilkové cupcakes, do ktorých namiesto bieleho cukru pridáme trstinový a časť mlieka nahradíme smotanou na šľahanie. Keď máme koláčiky poriadne vychladnuté, urobíme do nich dierku (nožíkom alebo jadrovníkom) a naplníme jablkovým kompótom.


Napokon koláčiky ozdobíme medovým krémom , posypeme trochou škorice a užívame si s nimi prvé jesenné dni!




štvrtok, 30. augusta 2012

O lenivosti a svadobných koláčikoch



Och...ja viem, hanbím sa...sľúbila som, že budem celé leto tvoriť, piecť a písať a...nabudúce radšej nič nesľubujem. Na svoju obranu, piekla som....ibaže väčšinou stále to isté, takže príliš nebolo čo uverejňovať (a bola som na to príliš lenivá). Navyše som si užívala svoje posledné študentské leto (rozumej bohapusto sa povaľovala, vstávala neskoro a chodila spať ešte neskôr a medzitým hrala počítačové hry) a tento týždeň som začala poctivo zarezávať. Veru, bude zo mňa veľká pani učiteľka...alebo aspoň pani učiteľka...alebo aspoň tá učiteľka. A že prečo som piekla stále to isté? Pretože sa mi dostalo milej pocty; jedna zlatá slečna (teda už pani) ma poprosila o svadobné koláčiky. A pretože som chcela, aby boli koláčiky dokonalé, tak som cvičila, menila, pridávala, uberala, prirovnávala, hľadala, objednávala, nakupovala...až sa to napokon podarilo (teda aspoň dúfam). 

Som tvor od prírody nespokojný, takže viem, že by sa to dalo zvládnuť ešte lepšie ALE...no veď posúďte sami!


Takto sa vydlabali...

...takto naplnili...


...takto čakali...

....a takto krááááááásne si ich dostajlovala nevesta!



A že by vás silno zaujímalo, ako asi chutili? Cesto je ako pri čokoládových cupcakes, ale pohrala som sa troška s ingredienciami. Ukázalo sa, že také vajíčko navyše robí divy! Po poriadnom vychladnutí som košíčky vydlabala a naplnila jahodovým želé (robené tak ako malinové...len s jahodami, prirodzene). Ako krém som použila vanilkový Swiss Meringue Buttercream (podobný ako tento, len s obyčajným cukrom, bez farbiva a s extraktom navyše).


sobota, 14. júla 2012

Chrumkavé cupcakes


   
Odkedy mám flambovaciu pištoľ, blúdim svetom a hľadám, čo by som mohla podpáliť. A i keď zbožňujem Créme Brulée, robiť ho každý týždeň len preto, aby som sa vytešovala "ako to pekne horí" veru nie je príliš zábavné (uznávam, samotný akt pálenia JE zábava...len to všetko predtým už ani nie).

Nápad na tieto cupcakes som našla na stránke jednej neuveriteľne šikovnej slečny. Použila som však svoj recept na čokoládové cupcakes, spravila si keksíkový korpus "od oka" a napokon cupcakes ozdobila bielkovou penou, ktorú som použila aj na svoje zasnežené cupcakes



Najskôr si zapnem rúru (klasicky) na 180 stupňov. Rozmrvíme (rozmixujeme, potlčieme,...) približne 200g maslových (alebo akýchkoľvek iných) sušienok, ktoré zmiešame s asi 80g masla. Naozaj nemám predstavu, koľko som tam toho dala, ale verím, že sa vám tento sušienkový korpus podarí hravo urobiť podľa seba. Žiadna veda; zmiešať tak, aby zmes držala "pokope" a do každého košíčka natlačiť približne jednu čajovú lyžicu. Takto natlačené košíčky pichneme približne na 5 minút do rúry.


Pripravíme si cesto na čokoládové cupcakes, naplníme ním všetky košíčky (približne do 3/4) a šupneme do rúry na 20-25 minút.  Cupcakes vytiahneme z formy a necháme PORIADNE vychladnúť. Medzitým si pripravíme bielkovú penu, z ktorej na koláčikoch spravíme výdatný kopček (odporúčam obyčajnú okrúhlu špičku...čo najväčšiu, prirodzene). A takto môžete koláčiky pokojne nechať...ALEBO...ich môžete tak trocha podpáliť! Hoci je flambovanie veľkou zábavou, treba dávať pozor, aby ste nepodpálili seba, košíčky, prípadne nejakú kuchynskú pomôcku z horľavého materiálu...naozaj...

štvrtok, 28. júna 2012

Malinové cupcakes s krémom z bielej čokolády




Nedávno som sa tu rozplývala nad kombináciou tmavej čokolády a mäty. Maliny a biela čokoláda vo mne vyvolávajú podobnú eufóriu. Zvyčajne čokoládu k životu nepotrebujem (samozrejme, sú chvíle, kedy je priam nevyhnutná) a bielej sa snažím vyhýbať, pretože je na môj vkus je príliš sladká. Ak k nej však pridáte svieže maliny, dostanete kombináciu, ktorá hádam ani nie je z tohto sveta. A ak je táto kombinácia súčasťou vanilkových cupcakes...och...


Vanilkové cupcakes (približne 14ks):

125g masla (izbová teplota)
150g krupicového cukru
2 veľké vajcia
200g polohrubej múky
1/2 čajovej lyžičky soli
2 čajové lyžičky kypriaceho prášku
125ml mlieka
kaviár z jedného vanilkového struku
1 čajová lyžička vanilkového extraktu


Platí postup ako pri všetkých cupcakes (creaming method). Vyšľahať maslo s cukrom a  pridať po jednom vajíčka. V inej miske zmiešať sypké ingrediencie (múka, soľ, kypriaci prášok). Do mlieka primiešať kaviár a extrakt (ak chcete, môžete mlieko trocha prehriať, aby sa vám doň uvoľnila vanilka). Postupne pridávať do maslovej zmesi sypkú zmes a mlieko s vanilkou. Koláčiky pichnúť do rúru vyhriatej na 180 stupňov a piecť približne 20 minút.

Vychladnuté cupcakes si vydlabeme a naplníme  malinovým želé (áno, tým,  o ktorom som tu včera toľko básnila).




Napokon cupcakes ozdobíme krémom z bielej čokolády. Recept vám tak celkom neprezradím. Nie preto, že by bol tajný, ale preto, že som ho robila od oka (ale že ste to vy, pokúsim sa to dať nejako dokopy). 

Základom je roztopiť si približne 100 gramov bielej čokolády spolu s práškovým cukrom (množstvo nechávam na vaše chuťové bunky) a čajovou lyžičkou vanilkového extraktu. V miske si vymiešame približne 100 gramov masla, do ktorého pridáme čokoládovú zmes (mierne vychladnutú). Napokon pridáme trocha sladkej smotany a šľaháme. Je pravdepodobné, že krém nebude celkom tuhý (a už vôbec nie v tomto diabolskom počasí). Pred zdobením teda pichnite krém na chvíľku do chladničky, aby ste predišli jeho deformácii.



Pokiaľ sa cupcakes nechystáte okamžite zničiť, odporúčam ich skladovať v chladničke. Taký čokoládový krém by sa vám mohol pri momentálnej izbovej teplote škaredo pomstiť...



streda, 27. júna 2012

Malinové želé




Viem, že názov "Malinové želé" neznie príliš lichotivo, ale sama nedokážem prísť na lepšie slovné spojenie. Treba však dodať, že nejde o takú tú škaredú vec, ktorú jedia v seriálových nemocniciach amerického pôvodu. A že prečo sem takýto recept vôbec dávam? Pretože ak toto malinové želé nacpete do cupcakes, po koláčikoch sa len-tak zapráši! Ale o tom neskôr.

Len máločo sa dokáže vyrovnať chuti a vôni čerstvo natrhaných malín zo záhradky. Naozaj! A keďže je teplo (niekedy až príliš) a maliny rýchlo dozrievajú, bolo treba vymyslieť spôsob, ako ich kreatívne zúžitkovať. A tu je výsledok:

Malinové želé
300 gramov malín
3 polievkové lyžice práškového cukru
3 polievkové lyžice zlatého klasu 

Množstvo cukru a zlatého klasu závisí od množstva malín. Na 100 gramov malín teda vychádza 1PL cukru a 1PL zlatého klasu. 

Maliny si roztlačíme vidličkou alebo rozmixujeme mixérom v menšom hrnci. Pridáme cukor a zlatý klas. Varíme, až pokým nám zmes nezačne hustnúť.  Na to, aby sa nám zo zmesi stalo naozajstné želé, bude treba oddych v chladničke. Zmes teda dáme do plastovej misky s vrchnákom a necháme odpočívať do druhého dňa. Na druhý deň si misku vytiahneme, zaboríme do nej lyžičku a želé buď bohapusto zožerieme alebo ďalej využijem. Napríklad ako náplň do cupcakes alebo plnku do torty...ale ako som už spomínala, o tom niekedy neskôr...

Mimochodom...všetky maliny prešli riadnou kontrolou!


streda, 13. júna 2012

Citrónové cupcakes s tvarohovým krémom




Áno, áno, viem...nebola som tu príliš dlho. Ani čiarku som nenapísala! A úprimne ma to mrzí. Tentokrát som v tom ale nevinne. 

Mesiac marec patril diplomovke...mesiace apríl a máj zasa štátniciam z anglického jazyka a literatúry a napokon aj slovenského jazyka a literatúry. 1. júna som si vydýchla, pretože konečne bolo po všetkom. 4. júna som už dýchala s oveľa väčšími ťažkosťami. Doslova. Skolila ma choroba. Škaredá, dlhotrvajúca, únavná choroba! Neviem ako vy, ale ja sa po stresových situáciách vždy stanem terčom všemožných bacilov a iných príjemných záležitostí. Inak tomu nebolo ani tentoraz.

Ešte pred tým, ako ma pán bacil dostal do postele, rozhodla som sa napiecť rodinným príslušníkom tieto cupcakes ako vďaku za ich morálnu podporu. Bohužiaľ, k ich písomnej podobe som sa dostala až dnes...ale verím, že to nikomu z vás nevadí. 

Citrónmi (a citrusmi všeobecne) som tak trocha posadnutá. Všade, kam môžem, dám citrónovú kôru (a  prisahám, že to stojí za to!).Citrónové cupcakes som skúšala už viackrát, stále to však nebolo ono. Až po niekoľkých pokusoch a omyloch sa mi podarilo zostaviť dokonalý recept.

Cesto (vyšlo mi z neho približne 16 koláčikov):
125gramov masla
150gramov cukru
2 vajcia
200gramov hladkej múky
1/2 čajovej lyžičky soli
2 čajové lyžičky kypriaceho prášku
kôra z 1 veľkého citróna (prípadne dvoch menších)
1 kyslá smotana (téglik)
šťava z 1/2 väčšieho citróna (prípadne jedného menšieho) 

Rúru si predhrejeme na 180 stupňov a do formy na muffiny si dáme košíčky. Maslo vyšľaháme s cukrom a po jednom primiešame vajcia. V druhej miske si zmiešame suché ingrediencie; múku, soľ, kypriaci prášok. Kyslú smotanu zmiešame s kôrou a šťavou z citróna. Do vyšľahaného masla pridávame postupne suchú a mokrú zmes, na striedačku.  Košíčky naplníme do 2/3 a dáme piecť. Citrónové cupcakes sa pečú o čosi dlhšie. Zvyčajne okolo 30-35minút. A aj po tomto čase sa vám budú zdať príliš vláčne. Nebojte sa! Ak do koláčiku pichnete špáradlo a je čisté, koláčiky môžete pokojne vybrať a nechať vychladnúť na tanieri. Kvôli citrónu vrch koláčikov trocha zhnedne, neznamená to však, že ste koláčiky spálili! Všetko je tak, ako má byť. Vychladnuté cupcakes sú neskutočne vláčne (za čo môže kyslá smotana) a krásne nadýchané.

Krém je čisto na vás. Buď sa rozhodnete pre klasický Swiss Meringue Buttercream , takže budete mať citrónové cupcakes so sladkým krémom, alebo môžete pokračovať na "kyslastej vlne" a vyskúšať môj extra tvarohový krém.

Najtvarohovejší  krém na svete: 
250gramov jemného tvarohu (NAOZAJ jemného)
200gramov krémového syra (Lučina)
1 čajová lyžička vanilkového extraktu (nemusí byť)
4 polievkové lyžice práškového cukru

Tvaroh vymiešame so syrom a pridáme extrakt. Cukor pridávame postupne; podľa potreby. Ja som dala len 4 lyžice, ale pokiaľ chcete krém sladší, nebojte sa pridať viac cukru. Znova platí: Ochutnávať!  Krém nanášame na vychladnuté cupcakes špachtľou, nožíkom alebo pomocou vrecka na zdobenie.





PS: sľubujem, že odteraz sa vidíme častejšie!

sobota, 28. apríla 2012

Hrnčekové pepermintky



Bonnie & Clyde, Lois Lane & Superman, Kermit & Miss Piggy, Ron & Hermiona... PEPERMINT & ČOKOLÁDA!

Čokoládové cupcakes s ganache s mätovým olejom a mätový cream cheese? Áno, prosím! A ak sú naviac nastajlované v čarovných pohárikoch, neodolá im naozaj nikto.

Tento pohárikový nápad ma načisto dostal. Aby všetko išlo hladko, svoj recept na čokoládové cupcakes som vymenila za recept uvedený na stránke, pridala klasický ganache s lyžičkou pepermintového oleja a trochu sa z neho ušlo aj zafarbenému cream cheese krému.

Najdôležitejšou zložkou celého receptu sú poháriky. Nám sa doma také kopia od neskutočného ovčieho jogurtu, takže som sa celkom potešila, že si konečne našli svoje uplatnenie.


Použiť však môžete napríklad zavárankové poháriky, či poháriky od džemu. Hlavné je, aby boli z hrubšieho skla (keďže sa v nich bude piecť cesto) a aby boli uzatvárateľné. Vďaka bezpečnému zatvoreniu dlhšie vydržia a môžu s vami kamkoľvek cestovať!

Rúru si, ako vždy, zapneme na 180 stupňov. Najskôr si pripravíme cesto na ktoré potrebujeme:

75g čokolády
150g masla
85g polohrubej múky
70g čistého kakaa
3/4 čajovej lyžičky kypriaceho prášku
1/4 čajovej lyžičky soli
160g práškového cukru
3 vajíčka
1 čajová lyžička vanilkového extraktu

V miske si zmiešame múku, kypriaci prášok, soľ a kakao. Čokoládu si rozpustíme nad parou spolu s maslom a do mierne vychudnutej zmesi primiešame po troche práškový cukor. Potom pomaly primiešame vajcia a extrakt. Zmesou naplníme nádobky, maximálne však do polovičky (inak by nezostalo miesta ani pre ganache, ani pre krém)!


Poháriky si môžeme pred vložením do rúry poukladať na plech, alebo ich tam môžeme šupnúť pekne ručne po jednom. Pečieme približne 25minút (kontrolujeme špáradlom). Upečené koláčiky necháme vychladnúť.



Keď sú na dotyk minimálne vlažné, začneme s prípravou ganache, ktorou koláčiky naplníme a zároveň "pokryje". Na ganache potrebujeme:

200g čokolády (ja som tentokrát použila 50%)
100ml sladkej smotany
1 čajovú lyžičku mätového extraktu alebo pepermintového oleja 

Nad parou si rozpustíme čokoládu so smotanou a primiešame extrakt/olej. Do pripravených koláčikov spravíme pomocou vykrajovača na jadrovníky , alebo lyžičky väčšiu dierku.


Do dierky nalejeme ganache a zalejeme ňou aj vrch koláčika. Znova necháme poriadne vychladnúť a stuhnúť, aby sa nám krém s plnkou zbytočne nezmiešal (i keď by to chutilo určite rovnako dobre).



Pripravíme si mätový krém:

113g masla
170g smotanového syru (Lučina)
35g práškového cukru
1/4 čajovej lyžičky pepermintového oleja

Všetky ingrediencie treba poriadne premiešať (ak chcete mať dokonale hladký krém, odporúčam použiť mixér) a krémom naplniť vrecko na zdobenie...a...zdobiť! Samozrejme, treba dávať pozor, aby krém nepresiahol pohárik, pokiaľ ho plánujete zavrieť.



Ak chcete, na pohárikoch sa môžete vyblázniť. Použiť nálepky, menovky, či rôznofarebné stužky. Ja som tie moje pred "darovaním" len previazala zelenou stužkou a bolo!

Ak chcete vidieť viac fotiek tohoto skvostu, nájdete ich TU.



nedeľa, 15. apríla 2012

Pastelová nedeľa


Na cupcakes mám rada to, že sa s nimi môžete dosýta vyhrať a nech s nimi urobíte čokoľvek, vždy budú pekné.  Stačí akékoľvek cesto, trocha kreativity a hotovo! Ja som sa dnes rozhodla, že nechám krémy krémami a pohrám sa s fondánom. A takto to dopadlo:







pondelok, 9. apríla 2012

Veľkonočné vajíčka alebo Ošúp si svoj cupcake


  ...lebo čo už môže byť lepšie ako cupcakes v škrupinke?!


Hoci ide o tak trochu pracnú cupcake variantu, vajíčka sú neskutočne efektné.


Potrebujeme ľubovoľný počet škrupiniek a akékoľvek koláčové cesto. Z jednej strany si urobíme menšiu dierku a poolupujeme dokola tak, aby sa nám cez ňu neskôr zmestilo zdobiace vrecko. Obsah vajíčok vylejeme a škrupinky poriadne pooplachujeme v teplej vode. Do nádoby si dáme vrelú vodu so soľou, do ktorej ponoríme škrupinky na 30 minút. Potom ich opláchneme ešte raz a necháme poriadne odkvapkať a usušiť.

Ak chcete škrupinky farbiť, tak ihneď po opláchnutí od slanej vody. Ja som mala tento rok farebnú premiéru (veď to aj tak dopadlo); na farbenie som použila potravinárske gélové farbivá (viac, ako som mala, takže z pastelových vajíčok boli vajíčka...nepastelové). A ak by ste chceli vedieť, ako sa také zažraté potravinárske farbivo dostáva z rúk, tak: drhnúť sódou bikarbónou! Po nafarbené treba nechať vajíčka aspoň hodinku odstáť (najlepšie však je,  nachystať si škrupinky deň-dva vopred, inak sa s tým celým budete piplať pol dňa ako ja).

Medzitým si pripravíme cesto; ja som robila svoje vanilkové cupcakes cesto, ktorého recept je však tajný. Podstatné je, pripraviť si polovičnú dávku (ak ide o cupcakes cesto) na 12 vajíčok, ktoré plníme LEN do polovičky. Plnenie je tak trocha "piplačka", pretože nevidíte, koľko cesta do škrupinky dávate, takže ho treba často kontrolovať. 

Po naplnení vytvoríme v cupcakes forme vajíčkam "hniezda" z alobalu, aby nám pekne stáli. A šupneme do rozpálenej rúry (180 stupňov) na približne 20 minút. Cesto kontrolujeme tak, ako vždy; špáradlom a nosom (len ten nos tam nepcháme). Môže sa stať, že sa vám cesto vyleje z vajíčka, netreba sa však báť, cesto sa dá po vychladnutí zo škrupinky olúpať. 



No a už vám zostáva len pekne naservírovať a podarovať dobroprajným šibačom!



A pre tých, ktorí by chceli vidieť originály; vajíčka v skutku pastelové a oveľa profesionálnejšie, tak tu.  



pondelok, 19. marca 2012

Vanilkový extrakt


Vanilkový extrakt je niečo, čo, bohužiaľ, v našich zemepisných šírkach zoženiete veľmi ťažko. Samozrejme, vždy po ňom môžete pátrať prostredníctvom internetu alebo si obehať okolité krajiny. Najlacnejším a hlavne najlepším variantom v je vyrobiť si takýto extrakt doma. Je to vec maximálne jednoduchá a naviac máte istotu, že suroviny, s ktorými pracujete sú kvalitné.

Keďže ja som tento zázrak robila po prvý krát, pripravila som si len menšie množstvo; na skúšku. Takže ak chcete extraktu pripraviť viac, použite na môj recept jednoduché matematické úkony a hotovo.

Extrakt:
200ml vodky (čím vyššie percento alkoholu, tým, samozrejme, lepšie)

Na tento extraktový účel som si kúpila trojdecové fľaštičky z (vraj) recyklovaného skla, ktoré sú pôvodne určené na servírovanie  octu a oleja. Ja som človek prehnane esteticky založený a keby že mám extrakt v zavárankovom pohári, pravdepodobne by som ani nezaspala. Vy však nemusíte byť natoľko melodramatickí; poslúži vám akákoľvek dobre uzatvárateľná nádobka. 

Vanilkové lusky by ste do extraktu mali dávať celé (samozrejme, ja mám malú fľaštičku, takže som ich musela prerezať, ale hádam to všetci prežijeme v zdraví). Približne pol centimetra od vrchu si každý struk pozdĺžne prerežeme, ale nie "durch", ale len tak, zvrchu. Struky dáme do fľašky/nádoby a zalejeme vodkou (prípadne iným alkoholom; poslúžiť by vraj mal aj kvalitný bourbon) tak, aby boli celé ponorené a nádobku odložíme na tmavé miesto. A čakáme...čakáme celé DVA dlhé mesiace. Počas tohto zdrvujúceho čakania treba extrak-sem tam pretrepať.  Tento môj má takúto krásnu farbu už po 3 dňoch!



streda, 14. marca 2012

Mini Citrónovníky



Citrónovník je pravdepodobne môj najobľúbenejší koláč na svete. Paradoxne nie som príliš na sladké (pretože ma veľa cukru nejakým zázrakom dostane do kómy...no proste po zjedení väčšiny sladkého zaspím), ale tento koláč môžem. A to najmä preto, lebo nie je príliš sladký a ťažký, ale naopak, ľahký a svieži. Počas leta je to u nás doma najžiadanejší dezert. Osobne si rada myslím, že je tento koláč veľmi zdravý a nekalorický (čo, samozrejme, pravda nie je). Ale určite je to menšie zlo ako koláč, ktorý má veľa korpusu a mastný krém. 

Keďže som dostala na tento skvost neskutočnú chuť a bolo mi hlúpe zožrať ho sama, spravila som si jeho mini cupcakes verziu (z polovičnej dávky, aby som nemala výčitky).

Tento recept je tak trocha mojím dielom. Samozrejme, podobné recepty na Lemon Cake alebo Tarte au citron nájdete po celom internete. Ja som tento môj pozliepala z viacerých receptov, odskúšala, pomenila, popremeriavala....až som mala neskutočný koláčik. Na cupcakes verziu budete potrebovať silikónové košíčky, ktoré krém lepšie udržia. Kým začneme robiť korpus, zapneme si rúru na 180 stupňov. 


Korpus (12 cupcakes):
200g keksov (vaše najobľúbenejšie)
80g mäkkého masla 

Klasický Tarte au citron sa robí z krehkého cesta, ale keďže som väčšinou strašne lenivá, používam radšej tento variant. Kekse si poriadne rozdrvíme na prášok a zmiešame s maslom. Čajovou lyžičkou naplníme dno košíčkov. Na každý košíček nám vyjdú približne 2 čajové lyžičky "cesta", ktoré "uplácame" na spodok košíčkov. Košíčky dáme piecť približne na 7minút (treba ich okukávať a vybrať, keď budú mať troška zhnednutý okraj) a po vybratí z rúry ich necháme poriadne vychladnúť. 


Krém: 
4 vajcia
40 g masla
250ml sladkej smotany (33%)
150ml citrónovej šťavy (približne 4 citróny)
200g cukru

Nad parou si krátko vymiešame vajcia s cukrom (aby sa nám cukor rozpustil). Prilejeme sladkú smotanu a (cez sitko) prilejem šťavu z citrónov (pred vytlačením si citróny vložíme na chvíľu do vrelej vody, šťava potom lepšie pustí). Keď sa nám krém zahreje, pridáme maslo. A teraz už len čakáme, kým nám krém zhustne. Netreba sa báť, sľubujem vám, že ten krém zhustne! Len ho musíte miešať a byť trpezliví. Keď bude krém vyzerať ako redší puding, odstavíme ho a naplníme ním košíčky. 


Keďže nám ďalej koláčiky "nebudú rásť", pokojne môžme dať krém až po povrch. Košíčky dáme do rúry a pečieme približne 10minút; pokým nám krém po okraji trocha nezvráskavie, ale v strede bude trocha huspeninový (pri košíčkoch to vyzerá troška škaredšie, celý košíček bude tak trocha vráskavý, ale to nevadí, dobrý bude aj tak!).



Košíčky necháme približne hodinku vychladnúť, prikryjeme ich alobalom a dáme do chladničky. Koláčiky nám v chladničke musia vydržať aspoň dve hodiny, najlepšie cez noc. Citrónovník môžete najskôr vyklopiť, alebo ho jesť len tak lyžičkou rovno z košíčka. Na ozdobenie vám postačí plátok citrónu alebo práškový cukor.