pondelok, 3. augusta 2015

...a jednoduché malinové


Tieto cupcakes sú super najmä teraz, v lete, keď je vonku mrtvolne a už len predstava ťažkého maslového krému vám vyčarí na čele kropaje studeného potu.

Jednoduché vanilkové cupcakes s cream cheese a malinami (jahodami, čučoriedkami, ríbezľami) sú dostačujúcim dezertom a krém vám absolútne chýbať nebude!

Cesto:
115 gramov zmäknutého masla (izbová teplota)
200 gramov kryštálového cukru (biely/trstinový)
2 vajcia (izbová teplota)
200 gramov hladkej múky
1 čajová lyžička kypriaceho prášku
štipka soli
150 mililitrov plnotučného mlieka (izbová teplota)
1 čajová lyžička vanilkového extraktu

Plnka:
150 gramov Lučiny
2 polievkové lyžice práškového cukru
maliny (iné bobuľové ovocie)

práškový cukor na dozdobenie


Maslo vymiešame s cukrom, sypké suroviny zmiešame v samostatnej miske a do mlieka prilejeme extrakt.  Do vyšľahaného masla pridáme vajcia a premiešame. Striedavo pridávame zo sypkej zmesi a mlieka (múka-mlieko-múka-mlieko-múka). Papierové košíčky plníme približne do polovice, do stredu každého z nich pridáme čajovú lyžičku (kopcom) Lučiny vymiešanej s práškovým cukrom. Okolo „Lučinového kopčeka“ poukladáme ovocie a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 stupňov (pečieme približne 15-20 minút). Po dopečení necháme chvíľu odstáť v plechu (5-10 minút), povyberáme na tanier a necháme celkom vychladnúť. Pre dozdobenie poprášime preosiatym práškovým cukrom.

  
Citrónová verzia:
Jednoducho namiesto vanilkového extraktu pridajte kôru z jedného (dobre umytého) citróna)a hotovo! Táto verzia je super najmä ak do cesta pridávate čučoriedky.




streda, 22. júla 2015

...a potreba druhého blogu




A tak som sa nakoniec rozhodla, že si založím blog ešte jeden. Táto myšlienka ma „trápila“ už istý čas a stále častejšie a častejšie som sa stretávala (a stále sa stretávam) s podnetmi, ktoré ma presvedčili, že to nebude až taký zlý nápad.

Svoj koláčikový blog, svoje prvé decko, milujem celým svojím srdcom a nikdy na neho nezanevriem. Nikdy ho neopustím, nezradím, neodignorujem a nezruším (jedine že by boli koláče nelegálne jedného dňa, potom by som ho asi musela dať dole...aj keď...). Stále budem piecť koláče a robiť tak svet krajším a znesiteľnejším miestom! Za posledný rok sa však môj život  veľmi zmenil a ja, ako tvor inteligentný, schopný prispôsobiť sa zmenám (Darwin by bol na mňa hrdý), som si tento svoj  pozmenený život silno obľúbila a cítim istú potrebu podeliť sa o niektoré jeho malé (jedlé) súčasti!

Pred rokom som sa začala cítiť zle, veľmi zle.  Niekoľko rokov som mala podozrenie, že sa moje telo a trávenie správa čudne, no časom som to akceptovala ako normálny fakt, veď aj v reklame na zelený jogurt tvrdili, že všetci sme bežne zdutí a nafúknutí a čo vlastne od života chceme, keď nejeme tie zelené jogurty! Už počas výšky som sa snažila stravovať (relatívne) zdravo, bola to pre mňa prirodzená vec. Čítala som etikety, prestala celkom piť kávu, nejedla žiadne biele pečivo, nepila sladené a bublinkové vody,  pila hektolitre čajov, nejedla sladkosti, nestravovala sa vo fast foodoch...Nikdy som nedržala žiadne diéty, snažila som sa len počúvať svoje vlastné telo. Ibaže to telo akosi nechcelo komunikovať, naše konverzácie boli nanajvýš mätúce, plné nepresných informácií.

Až do jari 2014.

To, čo sa najskôr zdalo ako reakcia na lieky proti bolesti sa behom týždňa zmenilo na momenty plné plaču, vyčerpania a nepokoja. Vyšetrenia, odbery, chudnutie, odmeraní lekári, milí lekári, pocit, že vám šibe, že si vymýšľate a simulujete, rezignácia, podpora okolia, ďalšie vyšetrenia a ďalšie odbery, schopnosť jesť iba biely chleba a ešte belšie croissanty, kruhy pod očami, prepadnuté líca, neznesiteľná únava, hrozba hospitalizácie, strach, beznádej.

Keď mi kamarátka, lekárka, s ktorou som sa delila o všetky (príliš) podrobné detaily odporučila pozrieť sa na fóra o istej diagnóze, pridali sa k tomu všetkému aj návaly plaču a odmietanie. Nemám všetky symptómy, TOTO to určite nebude, nebudem to čítať, nebudem sa tým zaoberať.

Môj fyzický stav sa lepšil, čakanie na výsledky sa skracovalo a ja som sa pomaly „vracala späť“.  
S veľkou opatrnosťou som do jedálnička pridávala jedlá,  pozorovala ako na ne moje telo reaguje a postupne začala priberať . Vrátila som sa do práce, začala chodiť medzi ľudí. S ľuďmi na fórach som toho mala stále menej a menej spoločné, pretože JA som bola už takmer v poriadku. Rozhodla som sa, že to bude maximálne tak laktózová intolerancia a to ostatné spôsobili tie zlé, zlé lieky.

Po dvoch mesiacoch som sedela v  ordinácii, usmievala sa na svojho sympatického lekára, ktorý sa hrabal v papieroch. Našiel v nich laktózovú intoleranciu a mne padol kameň zo srdca. Usmiala som sa. On sa zamračil. „Tak tu vám píšu aj ulceróznu kolitídu,“ povedal zamyslene a mne zovrelo hrdlo. Veci, ktoré mi následne povedal som vnímala skôr ako vzdialený šum než slová človeka sediaceho oproti mne. Odišiel a vrátil sa s knihou, ktorú mi vložil do rúk. Táto situácia mi prišla nanajvýš tragikomická. Viete, niekedy vám v ordinácii nedajú žiadne materiály, niekedy vám dajú leták. Ja som dostala hneď celú knihu. „Keď už teda tak rada čítate,“ dodal s úsmevom.

Prízvukoval, že čokoľvek si prečítam, mám to zredukovať, pretože mám miernu formu a s liekmi, ktoré so mnou zostanú na dobu neurčitú (dokedy budú účinkovať a nebude ich treba nahradiť nejakým svinstvom) bude všetko v poriadku. Sem-tam si ma skontroluje, uistí sa, že je všetko tak, ako má byť a ja sa s tým bez problémov naučím žiť.

A naučila som sa J Bez problémov sa to však nezaobišlo. Pamätám sa, ako som o tom začala ľuďom hovoriť, najskôr rodine, blízkym priateľom, kolegom. Všetkých som ubezpečovala, že som v pohode,  že mám miernu formu a môj život sa tým nijako nezmení. Pamätám si najmä presviedčanie okolia poobede po stanovení diagnózy. Taká som bola pred ostatnými silná a odvážna, až som sa večer zosypala a prerevala celú noc.

Prvý rok je za mnou. Rok v remisii, bez relapsov, rok plný pokusov a omylov, rok terapie, po ktorom mám pocit, že mám viac problémov, ako keď som ku psychologičke prišla po prvýkrát (čo je, napočudovanie, dobre). Rok nesmiernej podpory a lásky okolia, radosti z maličkých vecí a banálnych detailov,  rok zbavovania sa toxických jedál, vzťahov, ľudí, emócií a postojov, rok pokory a zmierenia. Rok vďačnosti.

A čo s tým má ten nový blog? Nejem lepok, nejem laktózu, obmedzujem rafinovaný cukor. Sú dni, počas ktorých si musím dávať pozor na vlákninu, šupky, semienka, či vysoký obsah železa v strave.  Napriek tomu STÁLE jem, varím, pečiem, a trávim dlhé hodiny závislačením na pinterestových nástenkách s jedlom.  Je ľahké skĺznuť do stavu, že nemôžete nič jesť a svet je zlý a nespravodlivý, lebo v kaviarňach nemajú rastlinné mlieka a lebo nikde nerobia koláče, aké by ste mohli jesť a celkovo je všetko zlé a ľudia, ktorí môžu všetko jesť sú vaši najväčší nepriatelia,  a keď môžu všetko jesť a nič to s nimi nerobí, tak jednoducho nevedia, o čom je život a bla-bla-bla J

Budem rada, ak môj nový blog niekoho zachráni pred takýmito škaredými postojmi, ak v ňom niekto nájde aspoň trocha útechy a inšpirácie, ak bude mať niekto vďaka nemu plné a spokojné bruško bez výčitiek.  

Láska ide cez žalúdok a ani chronický zápal hrubého čreva na tom nič nezmení!



nedeľa, 15. februára 2015

"Ten lepší" Red Velvet



Red Velvet som skúšala niekoľkokrát, čerpala z niekoľkých receptov, niekedy s lepšími, inokedy horšími výsledkami. A s tým, ktorý mám TU som tiež nebola úplne 100% stotožnená.

A tak som skúšala znova.

Pred časom som narazila na sympatickú londýnsku cukrárku (s ešte sympatickejšími tetovaniami) a jej videá pozerám dokola, len tak, lebo sa mi silno páčia.Celkovo má baba fajn štýl, aj svoj, aj ten cukrársky a veľmi dobre sa na ňu pozerá.  Práve v jednom z videí demonštruje svoj recept na Red Velvet.

A tak som teda skúsila práve ten "jej". A je oveľa lepší ako ten môj. A vlastne, najlepší je! A tak som so ho sem dovolila pre vás skopírovať (teda, ešte som ho vykalkulovala na 12ks!).Pečte a tešte sa!!!

Cesto(12ks):
118 gramov polohrubej múky
7 gramov čistého kakaa
125 gramov kryštálového cukru
1/2 čajovej lyžičky soli
135 gramov masla (izbová teplota)
2 väčšie vajíčka
1 a 1/2 polievkovej lyžice cmaru
červené farbivo (gélové, "pastové")
1/2 čajovej lyžičky vanilkového extraktu
1/2 čajovej lyžičky sódy bikarbóny
1/2 čajovej lyžičky kypriaceho prášku (slečna vo videu nepoužíva, lebo má fajnovú múku)
3/4 čajovej lyžičky octu

Krém (12ks):
40 gramov masla (izbová teplota)
70 gramov cream cheese (ja používam Lučinu)
200 gramov práškového cukru 

V podstate spolu zmiešate všetky suroviny na cesto, nakoniec pridávate ocot, do ktorého bola prisypaná sóda bikarbóna. Pečiete na 170 stupňov, cca 22 minút, necháte vychladnúť, a zdobíte krémom. 

Pre podrobný postup si omrknite Red Velvet video.





streda, 24. decembra 2014

Vianočná torta. Nahá, prosím pekne.



Páčia sa mi tie "naked cakes". Také neupratané, prirodzené...a už ma akosi omrzeli jedlé ozdoby a modelovacie hmoty (nie, že by ma niekedy nejak výnimočne fascinovali). Papier, nožničky, trocha šikovnosti a torta ako vyšitá. A pritom jednoduchá. A silno efektná!!!

Taký naked cake môže byť krivý, môže byť nepravideľný...jednoducho sa mu prepáči hocičo!

Torty robím radšej do malej formy, páčia sa mi užšie a vyššie. Toto cesto je tak akurát na takú menšiu a vyššiu tortu, ktorá sa dá pekne rozrezať na tri časti. V podstate je to dvojnásobná dávka cesta, z ktorého robím čokoládové cupcakes (aka najlepšie cesto na svete). 

Cesto:
230g masla (izbová teplota)
400g kryštálového cukru (prípadne trstinového)
4 vajíčka
260g polohrubej múky
140 g čistého kakaa
1 čl sódy bikarbóny
1 čl kypriaceho prášku
1/2 čl soli
300ml mlieka
1 pl vanilkového extraktu


Rúru si zapneme na 180 stupňov. Maslo vyšľaháme s cukrom a po jednom pridávame vajcia.  V miske si zmiešame všetky suché suroviny (múka, kakao, sóda bikarbóna, kypriaci prášok, soľ) a do mlieka pridáme extrakt. Striedavo pridávame sypkú a tekutú časť, po každom pridaní premiešame. 

Formu na tortu vytrieme maslom a nalejeme cesto. Párkrát otrieskame (s citom) naplnenú formu o linku (alebo iný pevný povrch), aby sme sa zbavili bubliniek a šupneme ju do rúry. Pečieme, kým nie je koláč na vrchu pekne vypuklý a pružný.

Necháme celkom vychladnúť, vrch dorovnáme (nemusí byť úplne) a odrezanú časť švacneme do misky na horšie časy (alebo na ozdobu). Koláč prerežeme na tri približne rovnaké časti. Korpus si môžete pokojne nachystať vopred (deň-dva). Stačí, keď ho zabalíte do sáčika a necháte niekde bokom alebo ho dáte do uzatvárateľnej misky a...necháte niekde bokom...

Krém:
250g mascarpone
40g práškového cukru
40g čistého kakaa
230ml šľahačkovej smotany (najlepšie 40%)

Mascarpone vymiešame s cukrom a kakaom, prilejeme smotanu a vyšľaháme do pekne držiaceho krému.

Vrchnú (dorovnanú) časť korpusu dáme na spodok taniera (rovnejšou časťou dole). Na korpus napatleme približne polovičku krému. Nezarovnávajte, nebabrite sa s tým. Pekne abstraktne to tam nehádžte, trocha upatlite a hotovo! Na krém položíme ďalší horpus a znova napatleme krém. Na vrch dáme najspodnejšiu časť (tú, ktorá sa piekla na dne formy, čiže je krásne rovná) a poprášime práškovým cukrom. Na vrch môžete dať pokojne aj ovocie, prípadne čokoládové hoblinky. Deokorovanie už nechám na vás. Vybláznite sa! Aby vám z tých sviatkov náhodou nepreplo.

Šťastné a veselé...a tak ďalej...












utorok, 16. decembra 2014

O cviklovom "skorokoláči"


Teraz vám idem niečo povedať. O koláčoch, o čom inom...O poriadnych, sladkých koláčoch. Pretože také majú koláče byť. Z poriadnych plnotučných surovín, z kvalitných vajec, z múky...dekadentné, tak trocha hriešne, tak trocha zakázané. Také, pri ktorých jedení máte chvíľami pocit, že robíte niečo zlé, čo vás ale zároveň teší a dáva vám to taký ten šteklivo-dobrodružný pocit. Také majú byť koláče.

V poslednej dobe je všade naokolo viac takých tých „skorokoláčov“, ktoré sú zdravé, a z ktorých jednoducho ten dekadentný pocit nevydolujete, ani keby ste sa do trojuholníka poskladali.  Nechápte ma zle. Ja si vážim všetkých šikovných ľudí, ktorí prichádzajú s týmito zdravými nápadmi. Veľmi. Ale...ale koláče to nie sú. A ja to viem, pretože sa nimi kŕmim. Pretože iné koláče moje telo príliš nechce. Pretože má asi veľa dobrodružstva z iných zdrojov a tak mu takéto koláčovanie asi nechýba. Asi...

A mne je z toho trocha smutno. Pretože by som sa najradšej niekde v kúte kaviarne tajne napchávala napríklad perníkovým cheesecake-om a zajedala ním sladký pocit viny.  

Laktózová intolerancia sa ešte nejako „prešťať“ dala, ale prehlbujúca sa precitlivenosť na lepok v kombinácii s chronickým zápalom hrubého čreva už príliš nie. A tak som teraz chtiac-nechtiac na tej „zdravej“ strane. Na tej „skorokoláčovej“. Lebo koláčová to teda nikdy nebude....

Viete, aké strašne ťažké je navodiť si taký dekadentný pocit s niečím zdravým?! Veľmi! Ale niekedy sa k tomu dá aspoň trocha priblížiť. Napríklad takým cviklovým "skorokoláčom". Takýmto:


Recept je z polovičnej dávky, na taký menší a vyšší plech (objem asi rovnaký, ako klasická tortová forma).  Koláč sa príliš nedvihne a má takú pudingovú konzistenciu. Ale aj tak je super :).

230g červenej repy
2 vajcia
2 prezreté banány (treba rozmačkať/rozmixovať)
2čl citrónovej šťavy
4 PL javorového sirupu (prípadne medu)
1PL kokosového oleja
½ hrnčeka kakaa (čistého)
2čl škorice
2čl perníkového korenia
1čl vanilkového extraktu
1čl sódy bikarbóny


Cviklu si uvaríme dopredu (pokojne aj deň vopred) a spravíme z nej pyré. Ja už to teraz robím tak, že si jej naraz povarím a pomixujem viac a dám do mrazáku.

Všetky suroviny zmiešame dokopy a cesto vylejeme na plech. Strčíme do rúry vyhriatej na 200 stupňov a pečieme, kým nie je koláč na vrchu „pružný“ a lesklý (cez pol hodinku).

Ja zvyknem nechať koláč vychladnúť, potom ho nakrájam na malé kúsky, pobalím samostatne do papiera na pečenie, dám do uzatvárateľnej nádoby a šupnem do chladničky.  Neviem vám povedať, ako dlho vydrží, pretože je u nás vždy do 2 dní zjedený.

Budem rada, ak tento koláč urobí niekomu radosť, ak niekomu pomôže. Upečte, zjedzte, tešte sa z neho. Ale pokiaľ môžete, zoberte niekoho, s kým vám je dobre a choďte na nejaký poriadny, tučný koláč, po ktorom sa budete cítiť tak trocha previnilo. A užite si ho aj za mňa.



nedeľa, 5. októbra 2014

(Mini) Pavlova



Pavlova je nielen dezert vysoko vizuálne efektný, ale najmä neskutočne dobrý. A úplne naj je, keď namiesto jednej veľkej spravíte niekoľko maličkých, aby dostal každý „tú svoju“.

V podstate ide o bielkové „pusinky“, naplnené (zvyčajne) vyšľahanou smotanou, ozdobené ovocím.  Vždy som obdivovala krásne Pavlova torty, ktoré boli cool ešte pred tým, ako sa objavili takzvané „naked cakes“ (čiže nahé torty), ktoré pomaličky nahrádzajú klasické veľké svadobné a iné torty zabalené do ton cukrovej hmoty (klobúk dole pred všetkými šikovnými cukrármi, ktorí sa s nimi dokážu vyhrať, môj „šialok kávy“ to však nikdy nebol a ani nebude).  Ale naspäť k Pavlove.

Čo vám poviem, strašne je chutná, keď sa na ňu kuknete a tieto maličké „jednohubky“ sú ešte chutnejšie.

Predzvesťou  dobrej Pavlovy je čistý vercajk. Keďže je jej základom pekne vyšľahaný sneh, musia byť misa na šľahanie i šľahač úplnecelkomnajviac čisté a hlavne nemastné. Ja vám verím, že si po sebe po pečení umývate riady a nenechávate po sebe kúdole cukru a kakaa, ale pred šľahaním bielkov to chce extra pozornosť. Misu aj šľahač poriadne poutierajte suchým servítkom, aby ste ich zbavili akýchkoľvek stôp po mastnote. A môžete začať s prípravou základu!

Základ (približne 12 kusov):
4 bielka  (izbová teplota)
130 gramov práškového cukru
½ polievkovej lyžice zlatého klasu (alebo kukuričného škrobu)
1 čajová lyžička octu
1 čajová lyžička vanilkového extraktu

Zapnite rúru na 150 stupňov. Bielka oddeľte od žĺtkov (z ktorých môžete pripraviť Lemon Curd alebo Créme Brulée), a pekne jeden po druhom dajte do misy, v ktorej budete sneh šľahať. Nechajte šľahať až dokým bielka nezačnú tuhnúť. Potom postupne, po lyžiciach (môžete dať vždy tak 2 naraz), pridávajte práškový cukor.  Bielka nechajte šľahať dovtedy, kým nemáte krásny lepkavý sneh, ktorý drží tvar.



Pridajte ostatné suroviny tak, že vždy po každej sneh pomaličky premiešate špachtľou.

Na plech dajte papier na pečenie, naplňte cukrárske vrecko krémom a začnite robiť „venčeky“. Najskôr spravte jedno malé koliesko, po ktorého okraji urobíte ďalšie (a pokojne aj ďalšie). Veľkosť a výška záleží od vás (čím a koľko chcete plniť, koľkým ľuďom ich budete servírovať, atď.). Vôbec sa netrápte nedokonalosťou pusiniek. Pavlova je o takom malom zmätku, krehkom chaose. Kolieska nech sú každé iné, s vytŕčajúcimi vrcholčekmi a nepravidelnými tvarmi. Rúru stíšte na 120 stupňov a vložte do nej plech.  




A teraz treba byť trpezlivý, základ sa pečie dlhšie, v podstate sa v rúre tak nejako suší.  Zatiaľ si môžete nachystať plnku. Ja som sa rozhodla pre „klasiku“, vyšľahanú smotanu s cukrom a vanilkovým extraktom a lesné ovocie.  Na jednu smotanu na šľahanie (200ml) potrebujeme polievkovú lyžicu cukru a čajovú lyžičku vanilkového extraktu. A pekne šľaháme, kým nemáme jemnú šľahačku (nie maslo!). Kým sa nám základ dopečie, vložíme šľahačku do chladničky, aby nezvädla.

Po približne hodine a pol pečenia môžete rúru vypnúť, no pusinky v nej ešte nechajte dosušiť (pokojne aj hodinu, aj dlhšie, v podstate by v tej rúre mali aj vychladnúť). Je možné, že vám pusinky pri sušení trocha popraskaujú. Vôbec sa tým však nenechajte odradiť, aj tak budú super.Vonku tvrdé, vnútri mäkké a trocha žuvačkové



Mini Pavlovy môžete zdobiť čímkoľvek. Skvelé sú s LemonCurdom (na ktorý aspoň miniete žĺtka), alebo len tak, s domácim džemom. Pokojne ich môžete naplniť len ovocím (skvelé sú, napríklad,  banány) a poprášiť práškovým cukrom či nastrúhanou čokoládou. Môžete sa s nimi vyhrať ako sa len vašim jazykom a očiam zapáči. A plusom je, že sú bezlepkové (a pokiaľ ich naplníte len chutným ovocím, tak aj bezlaktózové).



Tento istý recept môžete použiť aj na jednu väčšiu Pavlovu. Postačí, ak na papier na pečenie obkreslíte tortovú formu a sneh pekne nacapkáte do jej okrajov. Znova platí, že jej tvar nemusí byť dokonalý.  Každá Pavlova je osobnosť a každá táto osobnosť má byť jedinečná! 

sobota, 2. augusta 2014

Lemon Curd


Moja posadnutosť kyslou chuťou (kedysi sa prejavujúca nadmernou konzumáciou octových čipsov, ktorú našťastie prevalcovala nadmerná konzumácia pečeného octového cíceru) samozrejme zahŕňa aj všetko citrónové.  Citróny musia byť doma stále, bez nich to nejde. Šťava len tak do vody, do avokádovej nátierky (od ktorej si tiež vytváram celkom slušnú závislosť), do sladkých krémov, kôra do koláčov, do šalátov, do cestovín (a všade inde kde sa len pichnúť dá)...a úplne top je, keď máte chuť na niečo kyslo-sladké, otvoríte chladničku a tam TADÁ, Lemon Curd (teda v mojom prípade okrem tej otvorenej chladničky musím mať doma ešte Laktazan).

Lemon Curd je vlastne niečo medzi citrónovým pudingom a citrónovým krémom. Je to žĺtkový krém, do ktorého sa pridáva citrónová kôra a šťava, spolu s cukrom, maslom a štipkou soli. Ide o tradičnú anglickú vec, ktorá sa podáva najmä ako súčasť tea (niečo ako náš slovenský olovrant), spolu s klasickými scones  (malé sladké pečivá) či English Muffins (pečivá z kysnutého cesta).  Toľko historická vložka z anglickej kuchyne (ak by ste silno mali záujem, pokojne vám spravím „spešl“ post čisto o anglickom tea).

Takýto Lemon Curd si môžete napatlať na hocičo a použiť do čohokoľvek. Na sladké pečivo, na chlieb s Lučinou (alebo niečím podobným), do koláčov, do krémov, na bábovku,...a preto je dobré mať ho poruke pripravený v chladničke.  Najlepší je, samozrejme, v čučoriedkovo-citrónových koláčikoch!
Keďže nikto nevie, aký všakovaký bodrel sa vyskytuje na citrónoch, ktoré sú k nám dovážané, odporúčam citróny na pár minút pred použitím vložiť do teplej vody zmiešanej s trochou octu (nie, citróny nebudú kyslejšie. Áno, citróny budú zbavené aspoň nejakého bordelu). Po približne desiatich minútach citróny vyberte, pooplachujte, vysušte a môžete začať so strúhaním kôry.

Na približne 400 mililitrov Lemon Curd-u potrebujeme:
kôru zo 4 umytých citrónov
150gramov práškového cukru
115gramov masla (izbovej teploty, samozrejme)
5 žĺtkov
štipku soli
šťavu zo 4 citrónov (bez dužiny)

V mixéri spolu krátko pomiešame cukor s nastrúhanou kôrou (strašne dobre to bude voňať!), pridáme nakrájané maslo, žĺtky, soľ, šťavu z citrónov a necháme chvíľu premiešať  na najnižšej rýchlosti. Zmes dáme do menšieho hrnca a varíme na miernom až ohni pokiaľ nám zmes nezačne hustnúť. Krém by nemal vrieť! Správnu konzistenciu má vtedy, keď vytiahnete varešku, prejdete cez stred prstom a zostane po ňom pekne čistá „cestička“. Vtedy krém môžete odstaviť zo sporáka a ešte chvíľu premiešavať, aby rýchlejšie ochladol.  Teraz máte dve možnosti: a) krém precedíte do zaváraninového pohára cez sitko, aby ste sa zbavili kôry, b) krém len prelejete do pohára a necháte vychladnúť.  Neskôr ho pekne zavrite a strčte do chladničky. A tešte sa z neho vždy, keď otvoríte chladničku (a ešte viac, keď ho budete jesť)!